O nejaký čas Kurt vymyslel skupine názov NIRVANA. Foster sa o ňom dozvadel až keď si u Kurta čítal pozvánku na Nirvanu a spýtal sa ho kto to je: "To sme my?", hovorí Kurt: "znamená to dosiahnuť dokonalosť." V tom čase sa považoval za budhistu, aj keď o tom vedel hlavne z televízie a veľmi to nepraktikoval. V budhizme nirvána znamená miesto dosiahnuté po vykročení z nekonečného kruhu znovuzrodenia a ľudského utrpenia. Veriaci sa vzdáva túžby, vydáva sa po diamantovej ceste a formou meditácie a duchovného učenia dosahuje nirvánu. Dostane sa mu úľavy od životných strastí. Jack Endino nahrávku z 31.januára prehral na kazetu a poslal ju zopár známym, jednu Dawn Andersonovej, dopisovateľke časopisu The Rocket a šéfredaktora fanklubového časopisu Backlash, ďalšiu Shirley Carlsonovej, ktorá vo voľnom čase púšťala hudbu v rozhlasovej stanici KCMU patriacej Washingtonskej univerzite a tretiu poslal Jonathanovi Ponemanovi, spolumajiteľovi nezávislej nahrávacej spoločnosti Sub Pop (vznikol v jeseni 1987 a medzi prvé vydané nahrávky patrili Green River a Soundgarden). Ukázalo sa, že to bol veľmi šikovný ťah. Dawn sa tak páčila, že o nej chcela napísať článok, Shirley na rádiu KCMU pustila "Floyd the Barber", prvú nahrávku v éteri vôbec, a Poneman si od Endina vypýtal Kurtovo číslo.Kurt mal akurát na návšteve Dalea Crovera, keď mu zazvonil telefón. Svoje nahrávky posielali do mnohých nahrávacích spoločností (najviac chceli byť v SST alebo v Touch&Go) ale nikde nemali úspech, preto pre nich tento jediný telefonát veľa znamenal. Poneman kazetu pustil kolegovi Bruceovi Pavittovi z firmy, kde pracoval (Muzak Corporation, hudbe do supermarketov) a všetkým prítomným vrátane Marka Arma (Mudhoney), ktorý o nej vyhlásil, že: "je podobná Skin Yard, ale nie tak dobrá." Aj tak sa Ponemanovi podarilo Nirvanu zaradiť do programu malého klubu Vogue na First Avenue v Seattli, kde boli každý týždeň koncerty "Sub Pop Sunday", na ktorom sa za dva doláre dali vidieť tri kapely.Nirvana mala vystupovať v poslednú aprílovú nedeľu. Vogue bol známy hlavne vďaka barmanovi, ktorý bol transvestita, predtým to bol motorkársky gay bar. V roku 1988 tu bola najväčšou senzáciou diskotéková noc a ponuka pivných akcií, tri fľaše "Beer Beer" za tri doláre. Bruce Pavitt v decembri 1987 povedal: "Aj keď je v Seattli príliš málo klubov s takým množstvom kapiel sa stretávame len výnimočne." Kurt sa nemohol dočkať vystúpenia, dostavili sa už 4 hodiny pred začiatkom a tak sa len prechádzali po meste. Bol taký nervózny že sa pred zvukovou skúškou musel vyvracať na parkovisku. "Skoro nikto tam nebol", spomína Dj Shirley Carlsonová "tých niekoľko ľudí poznali Kurta a Tracy z večierkov alebo počuli ich nahrávku. My sme ani nevedeli kto to spieva." Zahrali 14 piesní bez prídavku. Začali piesňou "Love Buzz", chceli začať tým najlepším pre prípad, keby ľudia chceli odísť. Foster vystúpenie zhodnotil: "nie že by sme to úplne zbabrali, ako že sme to nemuseli skončiť v polovici skladby, ale bolo to hrozné lebo sme vedeli, že hráme kvôli nahrávaniu dosky." Shirley ich prirovnala k skupine Cheap Trick: "Pamätám sa čo sa mi vtedy preháňalo hlavou. Nielen, že Kurt vie hrať na gitaru a spievať, aj keď by to mohlo byť aj lepšie, ale má hlas úplne ako Robin Zander." Boli sklamaní. Keď ich po vystúpení prišiel odfotiť Rick Hansen, Kurt na neho zakričal: "Boli sme trápni!" "Brali to svoje číslo veľmi sebakriticky", povedal Hansen "dohadovali sa, či nevynechali nejaké akordy." Bol prekvapený, aký boli naivní. Na Hansenovej fotke vyzerá Krist vedľa Kurta a Fostera ako obor a má dlhšie vlnité vlasy. Foster má ne sebe modré džínsy, biele tričko na ktorom má obrys hory a baseballovú čiapku s logom piva Corona. Kurt má tiež džínsy, sivé tričko obrátené naruby, tmavý sveter a blond vlasy asi po plecia. Hansen presvedčil Kurta aby si na niektorých fotkách sadol Kristovi na kolená.Cestou domov sa rozprávali o vystúpení, brali ho ako porážku a dohodli sa, že Kurt napíše nové skladby, budú viac skúšať a už nebudú trápni.(oni nikdy neboli trápni to len tí ľudia nevedeli čo je grunge, škoda že si to väčšina uvedomila neskoro, keď už Nirvna dávno nieje...niekto si to neuvedomil ani ked žil sa Nirvany, ale až teraz keď je neskoro a Nirvana nepotrebuje priazen, to je na tom smutné-----neakceptujte je to len môj výlev a názor na skutočnosť)